Divadlo je nástroj zmeny

Po dvoch intenzívnych mesiacoch skúšania a počúvania prichádzajú na javisko Činohry SND Fyzici. Ironickí, vtipní, ale aj groteskne drsní vo svojom posolstve. Priamočiari, dynamickí, plní rytmu, ale aj prekvapivej hudobnej dramaturgie a v konečnom dôsledku najmä veľmi aktuálni. Hra Friedricha Dürrenmatta sa vracia na javisko Činohry SND po päťdesiatich rokoch, tentoraz v réžii európskej divadelnej hviezdy Jana Klatu. Aký by teda mohli byť slovenskí Fyzici a aké sú vzťahy k fyzike, prezradil samotný režisér. Ale najmä to, v akom priestorovom kontexte žijeme a aká dôležitá je úloha vedy v našom bežnom živote.
 
Na čo nesmie tvorca zabudnúť pri vytváraní inscenácie?

Povedal by som, že rytmus je tá najdôležitejšia vec v divadle. Ak nemáte správny rytmus scény alebo inscenácie, ste stratený. Ľudí to prestane zaujímať. Hercov to prestane zaujímať. Všetkým bude ukradnuté, čo sa deje na javisku. Čo je dobrá vec, v divadle existuje nespočetné množstvo rytmov, a preto to nie je len prvý, druhý, tretí, štvrtý. Je veľmi veľ ké množstvo rytmov, s ktorými môžete pracovať a tak užívať rôzne. Nenazval by som to však muzikálnosť. Povedal by som však, že herectvo a to, čo sa deje na javisku, má svoj kľúč a ten vždy treba nájsť. Je iný pre Dürrenmatta a pre Euripida. Nemám ten správny kľúč, nemám zlatú formulku, ako spraviť čokoľvek na javisku. Je to o rytme a to platí o všetkom, čo robíte. Rovnako je to aj v športe, živote.
 
Ako vnímate politickú či spoločenskú angažovanosť divadla? Ako s ňou pracovať?
Považujem divadlo ako nástroj zmeny, zmeny v spoločnosti k lepšiemu, nie k horšiemu. Divadlo od svojich koreňov je nástroj pre vyrovnávanie sa s témami rezonujúcimi v spoločnosti a bolo vytvorené a podporované múdrymi pánmi v Grécku, aby sa práve cezeň mohli veci meniť k lepšiemu.
 
V čom sú Fyzici dnes aktuálni pre Slovensko?
Myslím si, že posolstvo je celkom univerzálne. Mohli by sme ich, samozrejme, spraviť v Japonsku, tiež na Ukrajine, ale toto nie je o nukleárnej energii, je to o zodpovednosti každého, kto má možnosti zmeniť realitu, v ktorej žijeme, a to absolútne. Poznanie je zbraň. Čo robíme s touto zbraňou, je niečo základné, a otázka týkajúca sa zodpovednosti ľudských bytostí by mala byť čoraz viac a viac dôležitá podľa toho, ako sa vyvíja tento svet. Máme oveľa viac možností zmeniť celý tento svet, ako sme mali pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, či v 60. rokoch 20. storočia, keď bola táto hra napísaná.
 
My v strednej Európe, všimol som si v Poľsku, neviem, či je to rovnako aj na Slovensku, máme tendenciu skrývania sa pred veľ kými otázkami. Nie sme zodpovední za to či ono, lebo sme v strednej Európe, mali sme tu komunistický režim, nie sme preto zodpovední za klimatické zmeny či čokoľvek ďalšie. My sme obete. Je veľmi príjemné byť obeťou. Je veľmi príjemné byť tými na okraji. Ak ste na okraji spoločnosti, nezávisle od toho, či vás je 5 miliónov alebo 38 ako v Poľsku, stále sme príliš malý národ oproti Nemecku, Francúzsku či Spojenému kráľovstvu. Nemali sme žiadne kolónie, my sme boli tí utlačovaní. Radi sami seba považujeme za tých nevinných a príliš malých na akékoľvek podstatné rozhodnutia týkajúce sa väčších tém. Ako je napríklad klimatická zmena. Alebo situácia na Blízkom východe. Alebo niekde inde. Alebo utečenecká kríza. Už stačilo, my „ich“ nechceme, lebo my za to nie sme zodpovední. Nechajme politikov robiť rozhodnutia. Nechajte nás na pokoji. Z tohto uhla pohľadu by bolo pomerne zaujímavé začať dialóg týkajúci sa veľ kých tém. Týkajúci sa zodpovednosti.
 
Aký je váš vzťah k fyzike?
Mám niekoľko priateľov, ktorí sa v nej pohybujú, sú veľmi talentovaní a akoby z iného sveta. Majú radi fyziku, majú rôzne tituly až po profesorov, skúmajú napríklad v švajčiarskom Cerne Higgsov bozón a ja nerozumiem ničomu, o čom rozprávajú. Tak som teraz využil príležitosť prečítať nejaké knihy o fyzike, napríklad od Carla Rovelliho. Život režiséra je zaujímavý, lebo sa učíte. Stále sa učíte. Naučíte sa viac o starovekej histórii, o vede, o vojenských záležitostiach, môžete sa toho veľa naučiť o poézii a jazde na koni, dueloch a mnoho iného. Stále sa učím a vďaka Fyzikom som si uvedomil, aká zlomová môže byť veda. Samozrejme, nebezpečne zlomová.
 
Premiéra je 1. júna. Prezradíte nám, čo môžeme očakávať?
Očakávajte neočakávateľné.
 
Jan Klata, režisér v rozhovore s Matejom Synakom, asistentom réžie