Blíži sa prepad do širočiny

Línia dobrodružnej dramaturgie v Činohre SND pokračuje ďalším projektom, v ktorom dostávajú priestor nezávislí tvorcovia. Po autorskej Artaudii, Morene, Sme medzi vami a potom tRipe poľského autora Radoslava Paczochu, prichádza na rad poézia. A to nie hocijaká. Ale jedného z najvýraznejších konkretistov Trnavskej skupiny – Jána Stacha. Aktuálnu sezónu v Činohre SND tak v júnovej premiére zavŕši Šmátranie v širočine.
 
 
Aká je cesta človeka pri ponáraní sa do poézie?
Ale nemý
kráča človek, sám z rodu štvancov,
navracia sa
s rukami dopredu
a šmátra. Pokoja však nieto
v jeho stopách, niet konca
sliedeniu a kľučkovaniu ohňov,
ba vlastne ani únikov už niet.
 
Stacho je autor turbulentných životných osudov. Ako tínedžer pokusne paktoval s kompozíciou, dokonca u Mikuláša Schneidera Trnavského. Nakoniec sa rozhodol pre lekársku fakultu. Stal sa z neho skutočný lekár, ktorý sa nakoniec po životných peripetiách stal kultúrnym redaktorom a potom i atašé v Indii. Literatúra si ho však získala naplno a kompletne a dôsledne. Tak ako v medicíne i v nej chcel odhaľovať to neznáme. Prešiel hektickými životnými obdobiami, v ktorých zažil rozpad manželstiev, dopravnú nehodu aj pobyt v nápravnovýchovnom zariadení, potom i autonehodu, ktorá ho celoživotne pripútala na lôžko a nakoniec izolovala od okolia. A práve preto je Šmátranie v širočine také príťažlivé vstupovanie do neznáma, do nového sveta kontrastov a vábivého jazyka. A zmyslov. Bude to inscenácia, v ktorej do nepoznaného alebo za neznámym budú putovať muži. Bude to cesta rozpolteným svetom otcov, synov, milencov, ale aj fajčiarov či zurvalcov, i tých, ktorí hľadajú spiritualitu alebo absolútnu senzualitu. Šmátranie v širočine tak môže byť zážitok nevšedný, lebo Stachove slová vibrujú. Rezonujú s dušou i telom a ponúkajú ponoriť sa do poézie inak. Lebo je to akási provokácia vnemov, ponuka metafor, dynamiky a prekvapení.
 
Do tohto hľadania podstaty nás bude vťahovať Ján Gallovič a Juraj Hrčka v kompozícii plnej kontrastov a živej hudby Kamila Mikulčíka a v réžii Sone Ferancovej, ktorej inscenáciu Ksicht mohli diváci našej činohry vidieť pred niekoľ kými sezónami v Štúdiu. Nebude to mentorský výklad o hĺbke jeho básní, ale divadelný pohľad na to, ako pretaviť takýto svet hry a jazyka do divadla.
 
Kompozícia z niektorých básní z diel: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Zážehy, Apokryfy, Z prežitého dňa, dovolí divákom ošmátrať si neznáme a plne ho skúsiť chápať. Nie priamo mysľou, ale zmyslami.
 
Už 16. júna bude možné vydať sa so Stachom na cestu priamo k podstate v Šmátraní v širočine v Modrom salóne. Bude to poetická bodka za projektmi tejto sezóny v Modrom salóne.
 
Miriam Kičiňová, lektorka dramaturgie Činohry SND