Ako ich nepoznáte

Cítim, že skončím ako zberateľ

Tenorista Ľudovít Ľudha spieva vďaka svojmu hlasu najmä roly milovníkov. Kto by nepoznal áriu prelietavého vojvodu z Rigoletta La donna e mobile, či príbeh nešťastnej lásky Alfreda z opery La traviata. Opera je jeho láskou od vysokej školy, prvenstvo medzi jeho láskami má však aj motorka.
 
Motocykle miloval už ako malý chlapec. Dokonca mal aj strúhadlo v tvare motocykla. „Keď som uvidel motorku, celý som sa roztriasol. Bol som úplne fascinovaný. Nikdy pre mňa nijaké hoby neznamenalo viac ako motorka. Vždy to bola u mňa záľuba číslo jeden,“ vyznáva sa náš popredný operný sólista. „Ako 15-ročný som kvôli motorke takmer prišiel o nohu. Otec prišiel za mnou do nemocnice s tým, že motorku predáme. Veľmi som sa rozplakal a prosil som ho, aby ju nepredával. Hneď po operácii, keď ma sanitka doviezla domov, som šiel o barlách cez celé sídlisko do garáže skontrolovať, či tam tá moja motorka je.“ Športové motocykle ho vraj nikdy nelákali, naopak, páčili sa mu choppry či veľ ké cestné motocykle, doslova krížniky ciest, aké majú napríklad policajti v Amerike. „Motorku som mal, len aby som ju mal. Vôbec by mi neprekážalo voziť sa len okolo domu. Fascinoval ma stroj ako taký, všetok ten chróm a koža, zvuk motora a vôňa. Miloval som pozerať sa naň. Neskôr, keď som už mal nejaké prostriedky a možnosti, chodil som aj na výlety napríklad do Francúzska do Álp, ale to už bola taká nadstavba.“
Obľúbený spevák je aj veľmi zručný mechanik, na svojich motocykloch si všetko robí sám. Ako pravý milovník motocyklov chodil aj na zrazy motorkárov. „V 90. rokoch sa začali aj u nás organizovať zrazy motorkárov, na ktoré som začal chodiť. Veľmi skoro som si však uvedomil, že toto nie je môj štýl zábavy. Necítil som sa tam dobre.“ Ľudovít Ľudha priznáva, že bol klasický sídliskový chalan. Bavili ho motorky a gitara, mal frajerku, ktorá je dnes už jeho manželkou, a fajčil cigarety. Na cestu speváka ho nasmeroval otec, zakladajúci člen Slovenského filharmonického zboru. „Šiel som študovať spev a myslel som si, že budem spievať v zbore ako otec. Operný spev ma chytil až na vysokej škole, dovtedy som sa o spev nejako zvlášť nezaujímal,“ priznáva spevák, ktorý okrem domácej scény pravidelne hosťuje na divadelných, ale aj koncertných pódiách vo svete. Hovorí sa, aký otec, taký syn. „Môj syn prišiel za mnou, keď mal 26 rokov, že chce motorku, ale priznám sa, že som zásadne proti tomu. Našťastie som mu to vyhovoril,“ priznáva sa spevák, ktorý si uvedomuje, že ide o veľmi riskantnú záľubu. Dnes vlastní tri motorky, ale možno v budúcnosti tento počet narastie. „Cítim, že skončím ako zberateľ,“ dodáva s úsmevom.
 
Ľudovít Ludha Ľudovít Ludha študoval spev na VŠMU v Bratislave. Od roku 1987 je sólistom Opery SND a odštartoval aj zaujímavú medzinárodnú kariéru. K jeho najúspešnejším operným postavám patria napríklad Gounodov Faust, Pinkerton (Madama Butterfly), Alfredo (La traviata) či Lenskij (Eugen Onegin), ale tiež dramatickejšie roly, ako je Verdiho Don Carlos. Má tiež bohaté skúsenosti s operou 20. storočia. Ľudovít Ludha je stálym hosťom Národného divadla v Prahe. Má za sebou úspechy na Salzburskom festivale, v newyorskej Carnegie Hall, vo viedenskom Konzerthause aj Musikvereine, v Mníchove, Ríme, Lisabone, Berlíne, Taipei aj Buenos Aires. Vystupuje pod taktovkou takých dirigentských osobností, ako sú sir Neville Mariner, James Levine, Vladimír Ashkenazy a Charles Dutoit. Hosťoval v parížskej Opéra Bastille, v opere v Amsterdame, v Neapole aj v Štátnej opere vo Viedni, aby sme uviedli len niektoré z prestížnych divadelných scén či koncertných pódií. Katarína Korecká, publicistka